Ústav interiéru a výstavníctva je zaujímavý svojou tvorbou a pedagógmi, ktorí na ňom pôsobia. Nájdeme tu profesionálneho operného speváka a scénografa Petra Mazalána, viacnásobne ocenených architektov Petra Daniela a Michala Hronského, úspešnú vedkyňu a výkonnú riaditeľku BCD Lab-u Veroniku Kotradyovú, nezabudnuteľného zakladateľa ústavu profesora Ivana Petelena a mnohých ďaľších odborníkov. Na čele ústavu je jeho vedúca doc. Jana Vinárčiková, s ktorou sme urobili krátky rozhovor aby nám predstavila pôsobenie a tvorbu ústavu.
Ústav interiéru a výstavníctva vznikol v roku 1990 ako iniciatíva profesora Petelena, ten dlhé roky aj ústav viedol. Vy ste jeho nasledovníčkou. Čo bolo vašou motiváciu prebrať ústav?
JV: Oslovili ma moji kolegovia.
Predpokladám, že ako nová vedúca máte aj vízie do budúcnosti. Prezradíte aké?
JV: K hlavným budúcim prioritám patrí ďalšie rozvíjanie spolupráce s externými subjektmi, čo sa i vďaka iniciatíve a snahám kolegov počas môjho doterajšieho pôsobenia darilo. Okrem kontaktov so solventnými partnermi máme ambíciu spolupracovať, a byť tak nápomocní i minoritným skupinám obyvateľov – aktuálne uvažujeme s voľným pokračovaním projektu „Koliesko“(kaviareň pred aulou). V pedagogickej oblasti by som rada posilniť výučbu zahraničných študentov, čo je však podmienené ich záujmom. V súvislosti so vznikom VA plánujeme adaptovať priestory UIV na novo vzniknutú situáciu, i keď množstvo úprav sa už urobilo. No a v neposlednom rade vzhľadom na blížiace sa obdobie ukončenia prebiehajúcich vedeckých projektov sa potrebujeme sústrediť i na získanie nových. Takže je toho celkom dosť.
Zdroj: Vinárčiková
Vaši kolegovia sú aktívne činní v umelecko–tvorivej sfére, majú množstvo realizovaných diel v oblasti architektúry, interiéru a dizajnu. Prosím priblížte nám vašich kolegov, výskum a témy, ktorým sa zaoberáte.
JV: Väčšina kolegov je popri pedagogike činná i v tvorivej sfére a to predovšetkým v oblasti interiéru, nábytkového dizajnu a architektúry. Našu odbornú kvalitu dokumentuje množstvo ocenení získaných v súťažiach v minulosti či v aktuálnom období. Spomeniem napríklad: Cena CE.ZA.AR 2002 v kategórii interiér a stavebný dizajn (Ivan Petelen, Peter Daniel, Michal Hronský), Čestné uznanie v celonárodnej súťaži Stavba roka´95 (Jana Vinárčiková v autorskom kolektíve), nedávne viacnásobné ocenenia kolegov za výstavné inštalácie na výstavách Moddom a Coneco (Igor Salcer, Dušan Kočlík) a množstvo ďalších. Hlavnou „líderkou“ vedeckých projektov je už dlhé obdobie Veronika Kotrádyová, rozvíjajúca i medzinárodné aktivity. Aktuálne prebiehajú na ústave 2 vedecké projekty – APVV projekt: IDENTITA SK: spoločná platforma dizajnu, architektúry a sociálnych vied (v spolupráci s UK) a projekt KEGA: Interiér na Slovensku. Prelínanie tvorivého a vedeckého zamerania i samotných profesií z nás robí jedinečné, interdisciplinárne zamerané pracovisko ponúkajúce vzdelanie nad bežný rámec architektúry.
BCD Lab je výskumné a vzdelávacie pracovisko, ktoré rovnako nachádzame na ústave. Pre študentov je to skvelá skúsenosť rozšírenia ich vedomostí v oblasti zdravého interiéru a zdravého domu. Majú do tohto pracoviska prístup všetci študenti fakulty alebo len tí, ktorí patria pod váš ústav?
JV: Toto je skôr otázka na Veroniku Kotrádyovú – výkonnú riaditeľku BCD Lab-u (angl. Body Conscious Design Laboratory). Lab síce sídli u nás na ústave, čomu sa teším, no oficiálne je pracoviskom fakulty. Niektoré aktivity konané pod jeho záštitou sú prístupné širokej verejnosti, niektoré sú vykonávané aj vo väzbe na pedagogický proces . Pre študentov sa tak naskytá skvelá možnosť rozšírenia vedomostí v oblasti dizajnu s ohľadom na človeka a participácie na aplikovanom výskume interdisciplinárnych tém v oblasti prieniku ergonómie, neuroergonómie, fyziológie, sociálnych vied s dizajnom a architektúrou. Už samotný názov hovorí o priorite človeka ako užívateľa prostredia.
Zdroj: Vinárčiková
Interiér na Slovensku, databáza ktorá vznikla na Ústave interiéru a výstavníctva. Podľa mňa každý ústav by mal vytvorenú takúto databázu, ktorá je pre študentov edukačnou pomôckou. Viete mi povedať koho táto skvelá idea bola?
JV: Myslím, že táto skvelá myšlienka sa rodila postupne v rámci diskusií viacerých kolegov. Idea kolegu Dušana Kočlíka bližšie interpretovať diela „majstrov interiéru“ zrealizované v 2. polovici 20, storočia , vyústila do finálnej grantovej schémy spomenutého projektu . Túto pripravila Silvia Husárová, ktorá zároveň navrhla vytvoriť formu blízku dnešným mladým ľuďom, t. j. internetovú databázu.
Na vašom ústave nenájdeme návrhy stavieb ale vchádzate do vnútra budov a na základe požiadaviek klienta ho zariaďujete. Aké sú súčasné trendy v interiérovom dizajne podľa vás?
JV: No tu musím oponovať – dlhé roky sme sa podieľali i na výučbe Bakalárskeho projektu a Ateliéru AT III, predmetom ktorých je návrh architektúry budov. Tieto práce boli podobne ako interiérové projekty pravidelne prezentované v rámci Nocí architektúry i iných podujatí. Je však možné, že prezentácie interiéru zanechali v návštevníkoch hlbšiu „pamäťovú stopu“, keďže ich bolo viac a súčasne sa odlišovali od „mainstreamu“. Študenti programu Interiérový dizajn pravidelne vystavujú i fyzické nábytkové či iné modely, čo je pre istú skupinu divákov takisto lákadlom.
Zdroj: Vinárčiková
Každoročne sa snažíte spoločne s kolegami študentom pripraviť zadanie s klientom, ktorý je zvučného mena. Ako vzniká takáto spolupráca? Realizujú sa potom aj víťazné návrhy?
JV: Niekedy nás oslovia priamo klienti, inokedy vychádza iniciatíva z našej strany. Určitou výhodou pre nás je, že interiéry majú aktuálne relatívne krátku dobu životnosti a mnoho inštitúcií cíti čoraz väčšiu potrebu ich revitalizovať. Niektoré návrhy sa s určitými úpravami i realizovali, z nedávnych možno uviesť objekt Požiarnej zbrojnice v Mikulove v Česku a interiéry ING GSO v Bratislave. I keď väčšina ateliérových projektov zostáva viac menej v hypotetickej rovine, priamy kontakt a výmena skúseností s klientom/zadávateľom je pre študentov vždy cennou skúsenosťou. No a takisto sú tu bonusy v podobe finančných odmien, vecných a iných ocenení, návštevy rôznych miest a pod.
Na druhom stupni štúdia sa stretnú absolventi umeleckého odboru Dizajn a umelecko-technického odboru Architektúra, Urbanizmus. Pre dizajnérov je to zrejme prvé stretnutie s architektonickými normami. Poskytuje ústav ústretovosť v rámci doučenia sa potrebných znalostí?
JV: Tu vidím potenciál najmä v príprave nových akreditačných materiálov v budúcom období. Aktuálne čiastočne nahrádzame absenciu niektorých vedomostí prednáškami v rámci AT seminárov, čo však nepovažujem za dostatočné. Ovládanie AutoCAD-u a noriem však nie je hlavný problém. Jedno i druhé sa dnes dá naštudovať. Prirovnala by som to k výučbe jazykov – buď sa ho človek má záujem naučiť alebo nie. „Orieškom“ je skôr poznanie základných stavebných konštrukcií a tým i tektonických súvislostí s dielom, do ktorého sa interiér navrhuje. A v danom prípade by mal vstúpiť do hry skúsený učiteľ – odborník, ktorý vie potrebné vedomosti v skratke a hlavne správnym spôsobom interpretovať.